Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Džingischán

Džingischán (Temudžin)

 Jeho prapredok bol osudom vyvolený Sivý Vlk so ženou Bielou Laňou. Ktorý prešli cez rieku Tenngis kde sa usadili. Žili tu potomkovia Sivého vlka po 12 generácií, až prišiel na svet Bodončar, zakladateľ najvýznamnejších mongolských rodov a prapredok Džingischána.

Legenda vraví, že pri narodení držal v ruke kus zaschnutej krvi, čo ho predurčovalo vládnuť svetu. Mongoli dávali deťom mená podľa toho čo matka uvidela prvé po narodení, a tak dostal prvorodený syn meno Temudžin – železný nôž neskôr Džingischán – Vládca zeme a oceánu alebo Kráľ kráľov, Pán zeme. Keď bol jeho otec otrávený jedlom v tatárskom tábore, Temudžin mal iba 9 rokov.
Temudžin spolu s Chasarom zabili svojho brata Bektera. Najstaršie kroniky hovoria, že Bekter okrádal svojich bratov ale aj že donášal kmeňu Tajčutov. Každopádne bol Temudžin chytený a na krk dostal drevený kruh, ktorý nosili zločinci. Podarilo sa mu újsť k ešte otcovým spojencom Kereitom. Kde sa oženil s Borte dcérou chána.

Temudžin uzavrel spojnenctvo s Džamuchom s ktorým si hovorili “anda” –jedna duša. Keď silný kmeň Merkitov zajal Borte Temudžinovu ženu, Temudžin poslal po spojencov Torgrulchána a priateľa Džamuchu. Spolu zo 40 000 jazdcami udreli na Merkitov, ktorých rozprášili. Správa o vítazstve sa rýchlo rozšírila až z neho spravili svojho chána a nazvali ho Džingischán.

Už v roku 1201 sa zišlo šestnásť kmeňových vodcov a za svojho gur-chána zvolili Džamuchu. Existujú už len domnienky prečo sa tak zhoršili vzťahy medzi Džamuchom a Džingischánom, bývalí „andovia“ teraz viedli proti sebe vojnu. Začala sa vojna každý proti každému a aj Džingischánov tradičný spojenec Torgulchán zradil a pridal sa k protimongolskému sprisahaniu. Džingischán dokázal poraziť všetkých Tatárov, Najmanov, Tajčutov len Merkiti sa stiahli na západ.



Posledným Džingischánovým protivníkom ostal Džamucha.
V roku 1205 ho džingischánovi vydali jeho vlastný vojaci, ktorých „odmenu“ alebo skôr rozsudok stanovil Džingischán takto: „ Ako môže byť človek, ktorý vložil ruku na svojho právoplatného chána, ponechaný na žive? Komu môže byť takýto človek druhom? Ľudom, ktorý vložili ruku na svojho chána, s celým ich pokolením zotnite hlavy.“ Tak najprv pred Džamuchom zabili zradcov a potom aj jeho.

Za ustupujúcimi Merkitmi, ktorý boli v každej koalícii proti mongolom vyrazila armáda. Merkiti ustúpili daleko na západ k jazeru Zajsan v dnešnom Kazachstane narazili na Kumánov, ktorý ich nielen prijali ale začali aj bojovať proti Mongolom. Čím sa stali ich úhlavný nepriatelia.

V roku 1206 bol zvolený za chána opäť Džingischán, ktorý vydal zákony pretvorujúce obyvateľstvo na dobre organizované vojsko. Vojsko rozdelil na stovky, desiatky, tisíce a desaťtisíce. Za zásluhy začal udeľovať odmeny a nie za spoločenské postavenie ako dovtedy. Vo vojsku pôsobil každý od štrnásť do sedemdesiat rokov. Jeho armáda mala okolo 110 tisíc vojakov.

Mongoli mali k dispozícii 110 tisíc perfektne vycvičených bojovníkov, zocelených v mnohých bojoch, ktorý vďaka železnej disciplíne dokázali porážať omnoho väčšie vojská. Kočovné národy chápali vojnu inak ako okolité kultúry. V ich očiach to bola udalosť v ktorej išlo vždy o život a iba úplné zničenie nepriateľa malo zabrániť ďalšej vojne. Legendy vravia že mongolskí jazdci dokázali sedieť celý týždeň v sedle, keď boli hladní jedli kone a pili ich krv.

 
Strach si podmaňuje myseľ