Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Přemysl Otakar II.

                             Přemysl Otakar II.

Vnuk Přemysla Otakara I., Přemysl Otakar II. sa postaral o nebývalý rozmach svojho kráľovstva. Počas jeho vlády začali Čechy hospodársky prekvitať a rozrástli sa o nové územia. V boji proti svojmu najväčšiemu súperovi Rudolfovi I. Habsburskému padol Přemysl Otakar II. roku 1278 v bitke na Moravskom poli.,,Kráľ železný a zlatý",takto ho kronikári ćasto nazývajú.Poďme si o ňom povedať niečo viac.

Přemysl Otakar II. bol druhorodený syn Václava I. Nebol vychovávaný za nástupca trónu, ale bol určený k cirkevnej dráhe. Po smrti staršieho brata Vladislava sa však situácia zmenila. Přemysl ako veľmi ambiciózny mladík zahájil r.1248 odboj proti svojmu otcovi. Nakoniec došlo k zmiereniu a k vzájomnému kompromisu, ktorý sa stal základom nasledujúcej spoločnej přemyslovskej politiky. V roku 1252 sa Přemysl ani nie dvadsaťročný oženil s o tridsať rokov staršou Markétou Babenberskou, ktorá mu venom priniesla Rakúsko. Tento výrazný politický akt však pobúril uhorského kráľa Bela IV., ktorý mal tiež záujem o Rakúsko. Vzájomné nezrovnalosti vyvrcholili v júni 1260 veľkou bitkou u Kressenbrunu v ktorej sa stretli dve najväčšie armády tej doby. Údajne do bojov zasiahlo viac než 200 tisíc mužov. Bitka skončila absolútnym víťazstvom Přemysla.
Mierové zmluvy s Belom Přemysl podporil sobášom s vnučkou uherského kráľa Kunhutou, keď ešte predtým bolo jeho prvé manželstvo rozvedené. V tom čase mal však Přemysl už tri nemanželské deti s rakúskou šľachtičnou. Otakar sa zapísal do dejín ako vládca so železnou päsťou a mohutnou energiou, z čoho mu vznikali nemalé politické problémy doma i v zahraničí. Keď sa v r.1272 po smrti rímskeho kráľa Richarda Cornwallského uvolnil ríšsky trón vyvstala otázka komu pripadne. Otakar zbadal životnú šancu a ohlásil kandidatúru na trón. K obrovskému prekvapeniu bol však zvolený do tej doby celkom neznámy a bezvýznamný gróf Rudolf Habsburský. Keď sa Přemysl dozvedel o výsledku voľby, rozzúril sa, prehlásil ju za neplatnú a opakovane protestoval u pápeža. Gregor X. však bol s výsledkom voľby spokojný a Přemysla nabádal, aby sa so situáciou zmieril.


Bitka na Moravskom poli  (Přemysl Otakar II. vs. Rudolf Habsburský)

V lete 1278 sa obidvaja nepriatelia zišli na Moravskom poli. Boj bol dohovorený na piatok 26. augusta. A tak došlo k jednej z najtragickejších bitiek v Českých dejinách. Aký bol presný priebeh bitky do dneška nevieme, faktom ale ostáva, že Přemysl bitku nielen prehral, ale stratil v nej aj život. Telo zabitého českého kráľa, nabalzamované a verejne vystavené vo Viedni bolo pochované až v r.1279 v Znojme. Až v r.1296 boli kráľovské ostatky prevezené do pražského kláštora Na Františku a v r.1373 uložené v chrámu sv. Víta na Pražskom hrade.

Za panovania Přemysla vyvrcholilo zakladanie kráľovských miest. Keď v roku 1253 nastúpil na trón Přemysl Otakar II., nastali navyše ideálne podmienky na to, aby sa z českého štátu pod vedením schopného panovníka stala rozhodujúca stredoeurópska veľmoc. Skončila sa éra silných nemeckých vládcov Svätej ríše rímskej, doterajších hegemónov regiónu.


Rod Přemyslovcov

České územie patrilo ku koncu 9. storočia do Veľkej Moravy . Po Svätoplukovej smrti sa Česi otrhli od Veľkej Moravy a začali si budovať vlastný štát. Ako prvý z rodu Přemyslovcov bol Bořivoja . České kniežatá museli dlho a úporne bojovať z nemeckými panovníkmi , aby si zachovali nezávislosť . Neveľmi sa im to darilo a medzi Přemyslovcami prepukali kôly tomu mnohé nezhody a preto zahynul aj najznámejší z přemyslovských kniežat Václav . Kráľovskú korunu získali české kniežatá až roku 1212 keď nemecký kráľ Fridrich II. udelil listinu , ktorá sa volala Zlatá bula sicílska , dediční kráľovský titul Přemyslovi Otakarovi I. v roku (1197-1230). Jeho vnuk Premysl Otakar II. sa postaral o nebývalý rozmach svojho královstva . Počas jeho vlády začali Čechy hospodársky prekvitať a rozrástli sa o nové územia .

Z tohto rodu boli:

Přemysl Otakar I. (1197 - 1230)
Václav I. (1230 - 1253)
Přemysl Otalar II. (1253 - 1278)
Václav II. (1278 (83) - 1305) - v 1278 iba 7 r., 1283 ako 12 r. nastúpil na trón a začal oficiálne vládnuť
Václav III. (1305 - 1306) - 1306 - Přemyslovci na českom tróne vymierajú

Zlatá bula sicílska

Zlatá bula sicílska je dokument, ktorý významne ovplyvnil postavenie stredovekého českého štátu. Vydal ju 26. septembra 1212 rímsky kráľ Fridrich II. Štaufský v Bazileji českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. ako odmenu za podporu, ktorú mu Přemysl poskytol v boji o ríšsku kráľovskú korunu. Listina získala svoj názov, pretože bola spečatená zlatou pečaťou Kráľovstva oboch Sicílií, kde Fridrich dovtedy panoval. V čase vydania tohto dokumentu bol už síce zvoleným rímskym kráľom, ale pretože len smeroval do Nemecka, aby sa tu ujal vlády, ríšsku pečať k dispozícii nemal.
Zlatá bula sicílska predstavovala súhrn výsad, ktoré Přemyslovi I. Otakarovi už predtým udelili rímski panovníci Filip Švábsky a Oto IV., a zároveň bola potvrdením statusu quo vytvárajúceho sa na prelome 12. a 13. storočia. Predovšetkým znovu potvrdzovala povýšenie českého kniežatstva na dedičné kráľovstvo a dedičný kráľovský titul českých panovníkov (uznaný tiež pápežom Inocentom III.), ich právo investitúry pražských a olomouckých biskupov a nedeliteľnosť českého štátu (tým bolo zrušené rozhodnutie cisára Fridricha I. Barbarossu z roku 1182 o vytvorení moravského markgrófstva ako ríšskeho léna). Lénny vzťah českého kráľa k rímsku kráľovi, prípadne cisárovi, nadobudol formálnu podobu. Pri nástupe nového panovníka mal cisár právo len potvrdiť kráľa už zvoleného v Čechách. Ten potom získal hodnosť ríšskeho arcičašníka a postupne aj jedného zo siedmich kurfirstov, ktorí boli oprávnení voliť rímskeho kráľa. Povinnosti českého panovníka voči cisárovi boli obmedzené na vyslanie 300 jazdcov na rímsku korunovačnú jazdu (alebo zaplatenie 300 hrivien striebra nákladov na ich vypravenie) a kráľovu účasť na rokovaniach niektorých ríšskych snemov, ktoré sa schádzali v blízkosti českého územia (Merseburg, Norimberg, Bamberg).

Zlatá bula sicílska garantovala vnútornú nezávislosť českého štátu a zároveň jeho formálnym začlenením do Svätej ríše rímskej ponúkala českým kráľom ako ríšskym kniežatám nové možnosti aktívnej zahraničnej politiky. Prispela tak k zvýšeniu prestíže českého kráľovstva v strednej Európe i k upevneniu pozícií jeho panovníkov medzi európskymi vládcami, ale aj na domácom poli.

Originál listiny je uložený v Štátnom ústrednom archíve v Prahe.

      Zlatá bula sicílska (originál)
 Přemysl Otakar II.

 
Strach si podmaňuje myseľ