Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Rád templárov

Rád templárov (oficiálny názov Pauperes commitiones Christi templique Salomonis - Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho) .

Templársky rád založilo v roku 1118 deväť prevažne francúzskych šľachticov a rytierov. Viedli ich Hugues de Payns a Geoffrey de St. Omer. Prišli do paláca vtedajšieho jeruzalemského kráľa Balduina II. s prosbou, aby ich ustanovil ochrancami pútnikov pred tzv. saracénmi – t.j. neveriacimi moslimskými Turkami, ktorí si vtedy nárokovali na Svätú zem a útočili na kresťanské mestá. Balduin II. ich žiadosti vyhovel, a tak zložili sľub chudoby.Kráľ im zároveň dal za príbytok časť svojho paláca v blízkosti Šalamúnovho chrámu – templa. Odtiaľ pochádza aj ich názov, ktorý pôvodne znel „Rád Chudobných Rytierov Kristových a Chrámu Šalamúnovho“.
Kráľ Balduin II. im podľa legendy venoval aj pozemok v blízkosti paláca, kde si mohli cvičiť svoje bojové umenie. V priebehu desiatich rokov sa počet rytierov templárskeho rádu rozrástol z deväť až na tristo rytierov, ktorí velili ďalším tritisícom mužom v templárskej armáde.
Ich písaným cieľom bolo ochraňovať kresťanských pútnikov na cestách do Svätej zeme (územie dnešného Izraela).Zároveň sa podieľali na väčšine úspechov v križiackych výpravách do Svätej zeme. Povráva sa, že v skutočnosti však išli hľadať Archu zmluvy, ktorá mala nesmiernu cenu. Nikdy ju však nenašli, a ak aj predsa, nikto sa to nikdy nedozvedel.

Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam (po slovensky: Nie nás, Pane, nie nás, ale Svoje Meno osláv)-toto bolo motto templárov.


Zánik rádu

Ohromné bohatstvo rádu začalo lákať francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného (1268–1314), ktorý mal finančné problémy a prinútil pápeža Bonifáca VIII., aby rád rozpustil. Ten to však odmietol, nápomocný sa mu preto stal jeho nástupca Klement V. (vtedy sídliaci v Avignone (avignonské zajatie)). Filip IV. poveril svojho ministra Nogareta a inkvizítora Francúzska Ymberta, aby tajne zhromaždili všetko, čo by mohlo skompromitovať templársky rád. Obžaloval ich že na miesto Krista uctievajú boha Bahometa V noci z 12. na 13. októbra 1307(povera v negatívny piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu) boli všetci templárski rytieri vo Francúzsku zatknutí a ich majetok skonfiškovaný. V zajatí sa ocitli aj veľmajster Jacques de Molay spolu so svojím zástupcom Hugom de Perraultom. Mnoho templárov bolo obvinených z kacírstva a upálených. V októbri roku 1311 sa zišiel koncil vo Vienne, ktorého sa zúčastnilo okolo 300 biskupov z Anglicka, Francúzska, Škótska, Talianska, Uhorska a ďalších katolíckych krajín, väčšina biskupov sa postavila proti návrhu, aby bol rád odsúdený a zrušený. Keď sa na koncile objavil kráľ Filip IV. s oddielom ozbrojencov a dal najavo, čo očakáva od koncilu, biskupi sa podriadili návrhu Klementa V. a 22. marca 1312 bol rád oficiálne zrušený. Cirkevný súd s predstaviteľmi rádu (veľmajster Jacques de Molay, vizitátor Francúzska Hugo de Perrault, majster Normandie Geoffroi Charnay a majster v Aquitanii Godefroi de Nocnville) sa uskutočnil v marci 1314 pred chrámom Notre-Dame, kde boli verejne odsúdení a 18 . marca 1314 aj upálení.Podľa legendy veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte v ten istý rok.
Od rozbitia rádu kolujú legendy o ich poklade, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy a mnoho iných.

Templári v iných krajinách

Templári v Portugalsku

Od obdobia v rokoch 1143 - 1190, prítomnosť templárov v Portugalsku rástla každým rokom. Fernao Mendes a jeho manželka Sancha Henrique (sestra kráľa Henriqua) templárskemu rádu dokonca darovali hrad Langrovia. Neskôr v roku 1159 im bol prepustený hrad Ceras, ktorý bol v tom období takmer zrúcanina. Portugalský Veľkoprior, Gualdim Pais, sa rozhodol na tomto pozemku postaviť novú pevnosť, ktorej výstavba sa začala o rok neskôr, v roku 1160. Pevnosť bola postavená v blízkosti Tomaru, kde sa nachádzal Kostol Sv. Márie Olivalskej. Tento kúsok z templárskej architektúry prežil do týchto čias a nie je to iba obyčajná turistická atrakcia v Portugalsku, ale podľa mnohých je to tiež mystické a duchovné miesto.

Templári v Južnej Amerike a v Mexiku

Jedným z najzaujímavejších poznatkov, ku ktorým sa prepracovali v ostatných rokoch bádatelia, sú materiálne dôkazy o prítomnosti templárov na americkom kontinente, aj keď to znie akokoľvek neuveriteľne. Archeológovia stále nachádzajú v Peru, v Kolumbii, v Paraguaji a v Brazílii stopy po prítomnosti templárskych rytierov. Podľa argentínskeho špecialistu - profesora Jacqueza de Mahieua mali už Vikingovia (ktorí podľa najnovších poznatkov objavili Ameriku ešte pred Kolumbom) z mesta Tiahuanaco prvé kontakty s templármi, k čomu ich nútil fakt, že v regióne boli templári takmer jediným národom, zaujímajúcim sa o komerčné využitie vzácnych kovov. Je známe, že jedinými Európanmi okrem talianskych miest, schopných organizovať obchod na vysokej úrovni, boli členovia templárskeho rádu. Templári mali svoje vlastné prístavy vo francúzskej Normandii, ktoré im zabezpečovali spojenie s Britániou. Hlavným atlantickým prístavom templárov bolo mesto La Rochelle a profesor de Mahieu dnes tvrdí, že kolosálne bohatstvo templárov plynulo práve z ich obchodu s americkými Vikingami. V písomnostiach archívov rádu po jeho rozpustení v roku 1307 sa dokonca našla pečať, na ktorej je vyobrazenie stojacej postavy s lukom v ruke a s ozdobami vo vlasoch, pripomínajúcich viac, než silno amerických indiánov. Postava navyše stojí medzi malou svastikou - vikingským symbolom a odalou - runickým symbolom severského boha Odina. Pečať je vrúbená latinským nápisom Templi Secretum - teda tajomstvo rádu.
Či je to pravda, nevieme. Prítomnosť templárov v Amerike je však podľa vedcov viac, než pravdepodobná.

Templári na Slovensku

Do bývalého Uhorska prišli Templári už asi v polovici 12. storočia za kráľa Gejzu II. a založili si prvý kláštor v Stolnom Belehrade. Za krátky čas si vystavali ešte 10 kláštorov a nadobudli v Uhorsku silný vplyv.

Kráľ Imrich potvrdil roku 1198 všetky ich výsady. Templári sa usadili hlavne na vtedy pohraničných hradoch strážiacich hranice Uhorska alebo na strategických miestach (bane, obchodné cesty). Uvádza sa dokonca, že pôsobili ako finanční poradcovia uhorských kráľov. Po templárskych mníchoch zostali mnohé pamiatky až do našich čias, ale tie sa pripisujú iným rádom, tým viac, že po zničení tak veľmi nenávidených templárov v tých časoch, ba ani neskôr, sa o ich pamiatku nikto nestaral. Mnohé miesta, o ktorých sa nezachovali žiadne písomnosti, spája s templármi len ústne ľudové podanie, tradícia a legendy. Ľud však nezostavoval povesti bez reálneho podkladu, t.j. historického jadra. Náš ľud nedával mená bez významu istým vrchom, horám, riekam a nezostavoval povesti bez štipky skutočnosti. Ako by pospolitý ľud mohol prísť na myšlienku, že tu kedysi jestvovali akísi mnísi, templárski rytieri, ak by jeho predkovia skutočne neboli videli, alebo počuli niečo podobné? Ústne podanie ľudu nemohlo povstať čisto z fantázie, bez reálneho motívu, lebo ľudové povesti nikdy nespomínajú kláštor tam, kde nikdy nebol, nebája o zámkoch tam, kde nikdy zámky neboli, ba opačne, tradície, povesti, bájky, porekadlá, akékoľvek by boli fantastické, vždy sa zakladajú na nejakej skutočnosti. Možno hovoriť azda len o omyle v pomenovaní a označení videných vecí a osôb, o zmätku v chronológii a historických faktoch, ale vždy na reálnom podklade.

Nie je tajomstvom, že aj dnes existujú nelegálne templárske organizácie v celom svete. O jednej z tých slovenských sa mi podarilo získať informácie. Organizácia si ponechala pôvodný názov rádu - Chudobní Rytieri Kristovi a Chrámu Šalamúnovho. Podľa materiálov na ich internetovej stránke majú tú istú filozofiu, ako pôvodní templári. Len skoro o sedemsto rokov neskôr. Jediný rozdiel oproti rádu z dvanásteho až štrnásteho storočia je ten, že tento „rád“ používa e-mail a má vlastné internetové stránky. A podľa môjho názoru jeho členovia určite nechodia oblečení v klasickej templárskej uniforme – bielom odeve s červeným križiackym krížom

 

 
Strach si podmaňuje myseľ