Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Svätý grál

Na počiatku legiend o záhadnom predmete známom ako svätý grál stojí podľa všetkého nedokončená báseň Le Conte del Graal (Poviedka o grále), ktorú približne v roku 1180 vytvoril francúzsky básnik Chrétien de Troyes.

 

Bohoslovec Robert de Boron niekedy okolo roku 1200 vydal trilógiu nazvanú Roman de I`Estoire dou Saint Graal (Román o svätom grále), z ktorej sa síce zachovala len jedna časť, no vďaka nej sa z grálu stala kresťanská relikvia, spájaná priamo s Ježišom Kristom. V tomto diele sa už s plnou určitosťou píše o grále ako o kalichu z Pánovej Poslednej večere a podrobne sa hovorí o jeho histórii. Po ukrižovaní Ježiša Krista požiadal bohatý a vážený člen židovskej veľrady a tajný Ježišov učeník Jozef z Arimatie o Kristovo telo, aby ho mohol dôstojne pochovať. Keď ho však sňal z kríža a začal umývať, z rany na boku vytekala voda a krv. Jozef z Arimatie vzal kalich, z ktorého Syn Boží pil pri poslednej večeri, a s pomocou Longina (rímskeho vojaka, ktorý Ježišovi prebodol bok) doň zachytil túto svätú krv. Ježišovo telo potom zabalil do pohrebného rubáša a uložil do svojej skalnej hrobky.

Na tretí deň však Kristus vstal z mŕtvych . Jozefa z Arimatie následne obvinili z krádeže mŕtvoly a z predstierania Ježišovho zmŕtvychvstania a zajali ho.Vo väzení sa mu zjavil Kristus a zveril mu kalich do úschovy.Po prepustení z väzenia odišiel Jozef spolu so svojou sestrou, jej manželom Bronom a malou skupinkou nasledovníkov do Británie, kam dorazil v roku 63. Miestny vládca Aviragus mu venoval rozsiahle pozemky pri dnešnom mestečku Glastonbury v južnom Anglicku, kde založil prvý kresťanský kostol.
Grál uložil nad miestom nazvaným Studňa kalicha, ktorého voda má od tých čias červenú farbu. Iné legendy vravia, že grál odpočíva priamo v hrobke Jozefa z Arimatie a potom Ježiša Krista, kde sa vraj nachádzajú aj dve strieborné ampulky naplnené krvou. Zatiaľ však túto hrobku nikto nenašiel a Jozef z Arimatie je dodnes jednou z najtajomnejších postáv v dejinách kresťanstva.


V každom prípade cirkev existenciu grálu nikdy neuznala, ale ju ani nepoprela. Vedie ju k tomu zrejme obava z herézy – z odklonu veriacich od kresťanskej dogmatiky a z uctievania kalicha namiesto kríža, ako sa to už niekoľkokrát v minulosti stalo v prípade katarov a husitov. Práve katari, nazývaní aj albigénci, sú najčastejšie uvádzaní ako poslední známi držitelia hmotného grálu – kalicha z Polsednej večere Ježiša Krista, ktorý putoval z Jeruzalema do Glastonbury a potom na onen neznámy slnečný hrad Monsalvat. Hoci za Montsalvat je niekedy považovaná zrúcanina starého perského chrámu Takt-i-Taqdis, najčastejšie sa stotožňuje s rozvalinami hradu Montségur v južnom Francúzsku, svätého miesta katarov. Označenie katari sa však nevzťahovalo na žiadnu konkrétnu cirkev s kodifikovanou doktrínou a teológiou. Títo stredovekí heretici pochádzali z mnohých odlišných siekt. V roku 1165 ich odsúdil cirkevný koncil v meste Albi, a preto ich začali nazývať albigénci.

 

 
Strach si podmaňuje myseľ