Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Túlavé vlny

Extrémne vlny, gigantické vlny, obrovské, obrie či túlavé vlny boli až do nedávna považovane len za mýtus. Až v posledných 20 rokoch sa potvrdila existencia týchto vĺn. Ak neviete o aké vlny ide, tak tieto vlny Vám môže priblížiť film Poseidon, kde luxusnú zaoceánsku výletnú loď jedna takáto vlna prevráti hore nohami. V tomto článku Vám priblížim, aké sú to vlastne vlny, ako vznikajú, kde sa vyskytujú, ale aj stanovisko fyzikov a tiež lode, ktoré boli touto vlnou zasiahnuté.

Od kedy sa námorníci prvý krát vydali na more, hovoria o obrovských vlnách. Zväčša sa považovali za opilcov alebo chválenkárov. Preto mnoho námorníkov o týchto vlnách radšej mlčalo, alebo potopenie lode prisudzovalo mýtickým bytostiam. V minulom a predminulom storočí pričítali potopenie mnohých lodi ľudskej chybe, čí zlému počasiu. Príčinu potopenia lode extrémnou vlnou nebral nikto v úvahu.

Čo sú to vlastne za vlny? Sú to vlny vysoké 20 až 35 metrov, ktoré na rozdiel od bežných vĺn sínusoidového tvaru majú tvar vysokého a kolmého impulzu, čím vyzerajú ako kolmé steny tvorene vodou. Tieto vlny sa pohybujú rýchlosťou 70 až 80 km/h a pri náraze na loď, alebo inú prekážku dosahujú tlak 100 ton na m2 , čím dokážu poškodiť aj moderné lode z hrubej ocele. Nemýľte si tieto vlny s Tsunami. Tsunami, čiže vlny spôsobené zemetrasením, výbuchom sopky, zosuvom veľkej časti zeminy do mora, či podmorským zosuvom by ste si na otvorenom mori ani len nevšimli. Tsunami sú skazonosné až pri pobreží, kde sa zmenšuje hĺbka a Tsunami tak vystúpi na povrch. Túlavé vlny sa naopak vyskytujú aj na otvorenom mori.

Bežná fyzika dlhé storočia popierala existenciu týchto vĺn z dôvodu, že zo štatistického hľadiska vlna vysoká 25 metrov sa môže objaviť raz za 10 000 rokov. Podľa fyzikov aj pri najsilnejších búrkach sa môžu vyskytnúť vlny vysoké "len" 12 až 15 metrov. Vyššie vlny sú nepravdepodobne. Naopak kvantová fyzika tieto vlny pripúšťa, ale nakoľko tato vedná disciplína je ešte len v „plienkach“ tak sa veľmi do úvahy neberie.

Prvý naznak potvrdenia týchto vĺn prišiel v roku 1978, keď v Atlantickom oceáne zmizla nemecká nákladná loď Munchen, ktorá stihla vyslať signál SOS a o 15 sekúnd na to zmizla. Našlo sa len zopár trosiek a odtrhnutý záchranný čln aj kusom uchytenia. Tento čln sa nachádzal vo výške viac ako 20 metrov nad morom a uchytenie bolo ohnute v smere od prednej k zadnej časti lode. Konštruktéri vypočítali silu potrebnú pre ohnutie tohto uchytenia na cca 100 ton na m2. Po prvý krát sa čiastočné potvrdila existencia týchto vĺn v roku 1980, keď ropný tanker Esso Lanquedoc pri Južnej Afrike prežil stretnutie s takouto vlnou a pri náraze ju stihli aj odfotografovať. Podľa fotografie a výšky jedného zo stožiarov vypočítali výšku vlny približne na 30 metrov. Ale aj napriek tejto fotografii a záchrannému člnu z lode Munchen bolo mnoho vedcov skeptických a požadovali lepší dokaz. Ten prišiel až v roku 1995, keď  medzi Nórskom a Škótskom zasiahla jedna takáto vlna ropnú plošinu Draupner. Tejto vlne sa hovorilo aj novoročná vlna, lebo Tuto ropnú plošinu zasiahla 1.1.1995. Najzaujímavejšie na tejto vlne je fakt, že ako prvú ju zmerali laserom a jej nameraná výška bola takmer 27 metrov a pohybovala sa rýchlosťou približne 70 km/h. Tento dokaz už nemohli ani vedci spochybniť nakoľko meranie laserom je dodnes to najpresnejšie meranie na svete.

V priebehu storočí sa s touto vlnou stretlo už mnoho lodí a mnoho z nich stretnutie s týmto druhom vĺn neprežilo. V poslednej dobe, keď sa zlepšila konštrukcia lodí a používajú sa pevnejšie materiály, ako je napríklad oceľ, sa niektorým lodiam stretnutie s touto vlnou podarilo prežiť a podali zaujímavé svedectva. Niektoré s týchto lodi Vám priblížim.
1942 - Zaoceánska výletná loď Queen Marry, ktorá prevážala viac než 15 000 vojakov z USA do Anglicka bola zasiahnutá touto vlnou z boku, čím sa cela naklonila o viac než 50º. Ak by sa naklonila len o čosi viac tak by začala naberať vodu a následné by sa potopila. Čím by došlo asi k najväčšej námornej katastrofe v dejinách.
1951 - Nákladná loď Flying Enterprice bola zasiahnutá "vlnobitím" (kapitán uviedol vlnobitie zo strachu, že ho budú pokladať za opilca alebo za nedôveryhodného kapitána) a loď sa v polovici nadlomila. Kapitán sa ju snažil zachrániť tým, že ju nechal previazať oceľovými lanami, aby ju spevnil a prepážky, ktoré boli ohrozene nechal zaliať betónom. Ale o 28 hodín neskôr bola loď zasiahnutá ďalšou vlnou vysokou cez 20 metrov a o niekoľko hodín na to sa potopila.
1966 - Luxusná výletná loď Michelangelo dlhá 275 metrov bola zasiahnutá vlnou vysokou viac než 25 metrov na ceste do New Yorku. Loď sa poškodená nakoniec do svojho cieľa dostala.
1975 - Nákladná loď Edmund Fitzgerald bola na severoamerickom jazere Great Lakes počas silnej búrky zasiahnutá 3 vlnami a potopila sa. Nikto sa nezachránil. 
1978 - Nemecká nákladná loď Munchen bola potopená takouto vlnou. Nikto neprežil.
1980 - Esso Lanquedoc odfotografovalo túlavú vlnu, loď ostala nepoškodená a vrátila sa do prístavu
1982 - Ropná plošina "Morsky Rancher" bola pri pobreží New Foundlandu zasiahnutá vlnou vysokou minimálne 27 metrov, ktorá rozbila okna na riadiacom stanovišti a zaplavila počítače, čím ich zoskratovala. Medzi počítačmi, ktoré boli skratované boli aj tie, ktoré mali na starosti vyrovnávacie nádrže. Ropná plošina tak stratila vyrovnávanie a prevrátila sa o 180 º. Nikto s posádky neprežil.
1995 - Ropná plošina Draupner sa na nový rok stretla s Túlavou vlnou a prvý krát ju zmerala laserom. Ropná plošina nebola poškodená a nikto s posádky sa nezranil. Vlna bola vysoká necelých 27 metrov a pohybovala sa rýchlosťou 70km/h.
2001 - V rozmedzí 10 dni sa v Južnom Atlantickom oceáne stretli s touto vlnou lode Bremmen a Caledonian Star. Obidve lode boli týmito vlnami poškodené a Bremmen ostal bez pohonu, ktorý sa nakoniec podarilo opraviť. Obidve vlny mali cez 22 metrov. Lode sa nakoniec vrátili do prístavu aj keď boli značne poškodené.
2005 - Luxusná výletná loď Nórsky úsvit dlhá približné 300 m narazila na Túlavú vlnu vysokú viac než 21 metrov. Na palube zahynuli 3 pasažieri a niekoľko desiatok ich bolo zranených. Poškodená loď sa dostala bezpečné do prístavu.

Tieto vlny sa môžu vyskytovať kdekoľvek na otvorenom mori alebo na veľkých jazerách, ako napríklad v Severnej Amerike. Tieto vlny sa najčastejšie objavujú:
Pri Južnej časti Afriky
Bermudsky trojuholník
Severný a Južný Atlantik
mys Južnej Ameriky
Pobrežné oblasti Indie
Západné pobrežie USA a Kanady
Východné pobrežie USA a Kanady
Oblasť Indonézie

Tieto vlny majú viacero príčin vzniku, priblížim Vám všetky doteraz objavene spôsoby vzniku týchto vĺn:
1. Prvým dôvodom, ktorý vedci objavili bolo to, ak fúkal vietor presne oproti morskému prúdu. Vlny z tohto dôvodu vznikali najčastejšie na východnom pobreží Južnej Afriky.
2. Pri interakcii dvoch alebo viacerých vĺn rôznej vlnovej dĺžky, čím sa masa vody vydvihne do veľkej výšky s takmer kolmými stenami.
3. Pri narazení na veľkú prekážku (napr. menší ostrov) sa vlny rozdelia a za prekážkou pri spojení sa môže vytvoriť túlavá vlna.
4. Pri prechode vlny ponad vyvýšeninu na morskom dne. Čím dôjde k zvýšeniu vlny, v podstate toto je princíp Tsunami len s tým rozdielom, že Tsunami vzniká až pri pobreží, ale táto vlna sa môže vytvoriť v podstate kdekoľvek. Najčastejším miestom vzniku túlavých vĺn týmto spôsobom je taktiež na východnom pobreží Južnej Afriky.
5. Môžu byť vytvorené vzdialenou búrkou. Tento spôsob vzniku túlavej vlny je najzákernejší, lebo tato vlna je schopná prejsť aj celý oceán a môže zasiahnuť loď počas pekného slnečného dňa, keď nefúka žiadny vietor, more je absolútne pokojné a ani na dne nemusia byt žiadne vyvýšeniny, ktoré by spôsobili vznik tejto vlny.

V dnešnej dobe vedci pomocou radarových vĺn so satelitov skúmajú svetový oceán, aby dostatočné preskúmali hlavne lokality vzniku a pohybu týchto vĺn, aby určili bezpečnejšie trasy cez jednotlivé oceány. Taktiež sa pracuje na určitom výstražnom systéme pomocou bóji, kde pri zo sieťovaní dostatočného množstva by vznikla výstražná sieť, ktorá by mohla lode varovať omnoho skôr, ako by sa k nim vlna dostala. Konštruktéri sa zhodli, že konštrukcia lodi, ktorá by odolala tlaku pri náraze vlny je finančné náročná a aj z technického hľadiska len veľmi ťažko realizovateľná. V dnešnej dobe sa konštruujú lode, ktoré sú projektovane na naraz o sile  cca 15 ton na m2 (tlak približné 15 metrovej vlny). Tieto lode by teoreticky mali vydržať až tlak 30 možno 40 ton na m2 s tým, že by nemalo dôjsť k fatálnemu poškodeniu lode. Lenže túlavé vlny pri náraze dosahujú tlak až 100 ton na m2.

 
Strach si podmaňuje myseľ