Najväčšie záhady na svete!!!

Vítajte na mojej stránke o záhadach!!!

Vítaj

Dik,že si nás navštívil

Neumiestnené

1.príbeh z databázy

V noci asi o tretej hodine som musel ísť na malú potrebu. Keď som sa
vrátil (po tme) do izby uvidel som jasne svietiaci bod na oblohe. Žiaril
jasnejšie ako hviezdy a nehýbal sa. Pristúpil som bližšie ku oknu, odhrnul
záclonu a začal som ho pozorovať. Pretrel som si párkrát oči či už nespím
:D, alebo či sa mi to len nerobia nejaké flaky pred očami (niečo, ako keď
si dlho tlačíte oči a po ich otvorení sa vám zobrazujú všeljaké farebné
machule). Pozrel som na ulicu, na lampy, všade ticho ako v hrobe. Sledoval
som neznámi bod ďalej. Asi po 10 sekundách (neviem už presne) bod zmizol a
objavil sa na inom mieste tesne (takmer ihneď) po zhasnutí prvého vo
vzdialenosti palca na vystretej ruke. Potom opäť zmizol a znova sa objavil
na inom mieste. Takto to prebiehalo asi 8 krát. Najprv v trojuholniku a
potom nepravidelne. Nakoniec úplne zmizol. (Dokopy bliklo asi tak 8 krát
za 2 sekundy a vždy na inom mieste) Dlho som stál pri okne a čumel na dané
miesto, kde sa pred chvílou stala najpodivnejšia vec akú som kedy videl.
Neviem presne čo to bolo. Ale som mienky, že sa nejedná o žiadneho
mimozemšťana. Myslím že to bolo špeciálne lietadlo, ktoré možno označiť
ako zbraň budúcnosti. Vlády testujú superzbrane a nahovárajú ľuďom, že ide
o UFO(mimozemšťania). Zdá sa že istá skupina ľudí disponuje v súčastnosti
zbraňami o akých sa nám ani nesníva.
________________________________________________________________________
2.príbeh


Bolo asi 18:00 hod. a zabávali sme sa s kamošom tak, že cez ten istý počítač sme si E-mailovali. Keď mi Tono odpisoval, ja som sa pozeral von oknom a bola úplne čistá obloha.
Bol tam len jeden jediný oblak v tvare elipsy a tak som zavolal Tona. Asi 2 min. sme sa pozerali a potom sa po 1 min. pozerania (neviem presne kedy) objavilo svetlo. To svetlo odchádzalo od toho oblaku.  
Ďalší priateľ si požičal knihu neviemčo U.F.O. (to neviemčo že ako si nepamätám názov) a tam bolo, že niekto videl skoro také isté U.F.O..
P.S.: Nemohlo to byť lietadlo, lietadlá si svietia len v noci a o šiestej večer bolo ešte vidno.
_______________________________________________________________________
Hranice Slovenska a Rakúska

Letěl jasný objekt od planety Mars a explodoval na dvě části nad hranicemi Slovenska a Rakouska. Mars byl tehdy v opozici.
______________________________________________________________________

Planetníci
Som dlhoročná čitateľka časopisu Život. Terajší je však oveľa lepší ako býval kedysi.
Pri čítaní rubriky (Ne}uveriteľné? Som si vždy vravela, že Vám, vážená pani redaktorka, pošlem aj ja niekoľko príbehov. Robím tak teraz.
Moja mama bývala na dedine. Jed-ného zamračeného daždivého dňa ostala celá rodina doma, lebo v poli sa robiť nedalo. A tak mama so sta-rou mamou a bratom tkali na kros-nách z handier koberce. Vtom niekto rázne otvoril dvere na kuchyni a bez slova vošiel dnu. Neznámy mal na sebe na tie časy nezvyčajné lesklé oblečenie. Asi ako skafander dnešných kozmonautov. Pristúpil k stolu a položil naň svoj batoh. Domáci iba vystrašene pozerali, hoci z rozpráva-nia iných ľudí o týchto zvláštnych, no neškodných bytostiach vedeli. Vra-veli im planetníci. Planetník vysypal z batoha na stôl nejaké lesklé pred-mety. Podľa ich podoby usudzovali, že sú to peniaze. Keď už vzájomné mlčanie bolo pridlhé, vložil vysypané späť do batoha a bez slova odišiel.
S planetníkom sa stretol aj môj otec ako deväťročný chlapec, keď sa vracal na poludnie domov zo školy. Rodičovský dom stál medzi vrchmi, v krásnej prírode. Bol nádherný deň, slniečko priam pálilo. Pri pohľade na jeden z tamojších kopcov zbadal, že na ňom stojí bytosť oblečená v strieborno-zlatom odeve. Vyľakaný si kľakol na kolená, sklonil hlavu a so zatvorenými očami v strachu odrie-kal modlitbu. Keď sa napokon opäť odvážil pozrieť na kopec, bytosť tam už nebola. Domov dobehol sťa v ho-rúčke. Rodičia z jeho nesúvislých slov nič nechápali. Uložili ho do postele a hoci bolo poobedie, tvrdo zaspal.
Od tohto stretnutia s planetníkom sa otec veľmi zmenil. Stal sa z neho samotár. Veľa premýšľal, čítal knihy. Ale výrazne sa mu zmenila aj pamäť. Mal ju takú vynikajúcu, že bol živou kronikou dediny.
Príbeh s planetníkom nám, deťom, však vyrozprával až v posledný rok svojho života. Tvrdil, že kým bytosť stála na kopci, pred očami sa mu ukázala celá jeho budúcnosť. Videl všetko, čo ho v živote čaká. Hoci vte-dy premietnutému úplne nerozumel, postupne, s pribúdajúcimi rokmi zisťoval, ako sa mu všetko plnilo. A zažil toho nesmieme veľa. V prvej svetovej vojne bol ranený, v zajatí prežil šesť rokov. Keď sa po návrate domov oženil, biedne role len ťažko živili mnohodetnú rodinu, takže sa mal čo oháňať. Naozaj prežil strastiplný ži-vot.
____________________________________________________________________

Dobry den!

Ja nepatrím sice medzi vyznavačov fenoménu UFO. Ale jedna vec mi akosi
už veľmi dlho nedá spávať. Ide o to, že mám starého uja, ktorý sa tomuto
javu venoval veľmi dlhú dobu. Musím povedať, že je to jeden seriózny a
vážny človek, od ktorého som nikdy nepočul na nikoho žiadny výsmech alebo nejaký klam. Preto viem s určitosťou, že príbeh, ktorý sa mu stal, je
pravdivý. Keď ujovi ešte lepšie slúžilo zdravie, zvykol pozorovať nočnú
oblohu s nádejou, že uvidí mimozemskú loď alebo čo to vlastne je. Všetky
údaje si zaznamenával. Je pravda, že podľa mňa sa asi 99% jeho záznamov dá jasne vysvetliť ako družice alebo meteory. Je tu však takáto vec.
Raz, keď pozoroval pomalý a pohybujúci objekt, žiariaci asi ako Venuša,
zakýval tomuto objektu na šťastnú cestu, ako to u neho bývalo zvykom.
Zavolal dokonca jeho starú manželku, nech sa pripojí a kýva s ním. Po
chviľke však objekt naraz zhasol. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby
naraz objekt nespustil do jeho dvora lúč. Tento lúč alebo čo to bolo,
spustil priamo na jeho mladú marhulu, ktorá mala v tom čase ešte zelené
plody. Samozrejme, spočiatku sa ujo zlakol ako každý. Veril však, že
"návštevníci" majú mierové úmysly, preto sa rozhodol, že vstúpi do oňho
lúča. Ako tak kráčal a chýbal mu už len posledný krok, naraz lúč zhasol.
Čo bolo však zarážajúce, mlada marhulka so zelenými plodmi schytala asi nejaký druh žiarenia, pretože na druhý deň boli všetky marhule hnilé a
popadané a samotný strom do týždňa vyschol. Je veľká škoda, že v tom
čase ako mi o tom, rozprával, som bol mladší a nemohol som nič podniknúť.
_______________________________________________________________________

 
Strach si podmaňuje myseľ